WWW stránka Farnosti sv. Františka Assiského v Detve

Stránka o našom kostole

Farský kostol

Pôvod mestečka Detva tesne súvisí s Vígľašským hradom, s ktorým spolu znášali všetky utrpenia, o ktorých súčasné pokolenie vie len veľmi málo. Historické pramene hovoria, že pánmi tohto územia boli pred tisíc rokmi Slovania. Títo už akiste boli kresťanmi, preto sa dá domnievať, že tu v hradnom sídle mohlo už byť niečo kresťanského charakteru, možno i kostol.
Prvá lokalita ( Zvolen ) mala už v roku 1135 kostol, ktorý mal aj svojho kňaza. Je teda viac než pravdepodobné, začiatky tohto kostola siahajú do čias svätoštefanských. Uhorský kráľ Štefan I., keď sa zbavil všetkých svojich protivníkov – pohanov, svoje kráľovstvo vzorne usporiadal a zosilnil. Zvlášť mu záležalo na osude kresťanstva preto nariadil, aby v každej desiatej osade bol postavený kostol. Vychádzajúc z týchto predpokladov, ľud sa oboznamoval z evanjeliom najskôr na hrade vo Vígľaši, potom Očovej, ku ktorej v rámci cirkevnej organizácie patrilo aj územie Detvy.
V prvej písomnej zmienke o obci Detva sa už po prvýkrát spomína fara, založená roku 1644.
Základy kostola boli položené roku 1661 a v roku 1664 bol dokončený. V tom čase tu ako farár pôsobil Juraj Kološi. Nad bránou kostola bol latinský nápis: „Dňa 13. augusta 1661 túto bránu postavili na vlastné náklady Detvanci a v tom istom roku dňa 4. mája položili základný kameň kostola.“
Na túto dobu poukazuje aj tvar pôdorysu a presbytéria najstaršej časti kostola. Presbytérium malo mierne pretiahnutý pôdorys s polygonálnym uzáverom a opornými piliermi. K presbytériu pôvodne patrila obdĺžníková loď pravdepodobne bez klenieb a s vežou na západnej strane. Pôvodnú podobu kostola je však ťažko rekonštruovať, leboneskoršie prestavby podstatne zmenili jeho architektúru.
Pretože Detva vznikla v období protireformačných aktivít starali sa o ňu hneď od začiatku rády jezuitov a františkánov, ktorý tu zanechali aj stopu na patrocíniu kostola a farnosti. Roku 1730 sa tu spomína spoločenstvo svätého Františka Assiského, mužská i ženská rehoľa, ktoré viedol ostrihomský vikár a neskorší detviansky farár Juraj Spačinský.
V roku 1695 sa vzmáhajúca Detva stala obeťou požiaru. Požiar zničil kostol, farské budovy a domy v blízkosti kostola. Kostol sa však postupne začal opravovať. V roku 1712 bol ohradený vysokým kamenným múrom. Oprava kostola sa veľmi predĺžila a až v roku 1750 bol obnovený veľký oltár a kazateľnica.
Na pamiatku dalo mestečko postaviť v roku 1768 sochu svätého Jána Nepomuckého. Dnes sa socha nachádza pred Pastoračným centrom (časť Chudobienca ). Detva v tom období patrila do ostrihomskej arcidiecézy. V roku 1776 po zriadení Banskobystrickej diecézy bola farnosť pridelená do jej pôsobnosti, kde patrí dodnes.
Začiatkom 19. storočia sa kostol stával vzhľadom na veľkosť farnosti tesný, a preto farár Ján Štrba začal so zväčšovaním farského kostola. Veľkoleposť chrámu bola zvýraznená dvomi bočnými loďami, ktoré od hlavnej lode oddeľovali dekoratívne tvarované stĺpy. Prestavaná bola aj veža a pokrytá medeným plechom. Do kostola sa vchádzalo jedným hlavným vchodom a dvomi bočnými. Na veži sa nachádzali mestské hodiny.
Čo sa týka vnútorného zariadenia, kostol mal tri oltáre. Hlavný oltár zasvätený svätému Františkovi Assiskému, a bočné oltáre zasvätené Jánovi Nepomuckému a Božskému srdcu. K vnútornému zariadeniu patrila aj kazateľnica, dve spovednice a sakristia. Celé zariadenie –kostola sa zachovalo s výnimkou čiastočného poškodenia oltára a niektorých liturgických predmetov.
Po prestavbe kostol v roku 1909 dostal novú monštranciu od kňažnej Izabela ( existuje dodnes ). Maľba kostola bola prevedená roku 1913. počas pôsobenia farára Antona Kúdelku bol v roku 1917 kúpený nový zvon, Boží hrob a mnohé zástavy. Farár Ján Štrbáň kúpil nové zvony, dal pozlátiť hlavný oltár a vydláždiť kostol novou dlažbou. Elektrifikácia kostola bola vykonaná roku 1928. v rámci renovácie boli pred kostolom roku 1934 vysvätené dva kríže.
V roku 1936 namaľoval František Gyurkovits z Lučenca obrazy svätého Františka Assiského ( dnešný oltárny obraz ), svätého Františka Xaverského a svätých Cyrila a Metoda. Dňa 13. februára 1945 bol kostol veľmi poškodený granátmi. Znovu bol opravený až roku 1949.
Najväčší zvon, ktorý bol už r. 1858 prelievaný znovu pukol v roku 1964. Tento zvon bol miláčikom pre Detvancov. Zvlášť chýbal veriacim z lazov, no napriek tomu nemali vôľu dať ho urobiť, lebo sa obávali, že zvon sa už nikdy nevráti. Bolo veľa aj takých, ktorí si mysleli, že vo zvone je zlato a striebro. Dal sa teda urobiť rozbor zvona a ukázalo sa že materiál zvonu je dosť zlý. Chemické zloženie zvonu vyzeralo takto: 76% meď, 18% cín, 25% olovo, ostatok stopy niklu, železa atď. Keď teda prestali rečí o zlate a striebre zvon bol odmontovaný a poslaný majstrovi Dytrichovi Brodek u Přerova. Zvon vážil 15.30 q. Dytrich ulial nový zvon ťažší ako bol starý. Terajší zvon váži 19.40 q . Náklad na túto prácu si vyžiadal 67 732 Kčs plus 10 000 Kčs na nový materiál, ktorý sasom šťastnou náhodou zohnal. Keď zvon prišiel bolo veľa radosti a pri posviacke pekná slávnosť.
Od 15. januára 1982 prebehla celková renovácia kostola. Dekan Jozef Závodský požiadal Rímskokatolícky biskupský úrad v Banskej Bystrici o povolenie vykonať neodkladné práce.
Odborné reštauračné práce vykonal akademický maliar Rudolf Čerget. Opravy interiéru vykonalo Svojpomocné stavebné a drevospracujúce družstvo Trenčín v období od 2. februára 1987 až do roku 1989Po vnútornej obnove priestorov nasledovala oprava vonkajšieho vzhľadu kostola. Oprava prebiehala za účinnej pomoci miestneho obyvateľstva.
V súčasnosti je kostol pravidelne udržiavaný, denne sa tu konajú sväté omše.
V roku 1990 ONV vo zvolene zaregistroval chrám sv. Františka Assiského v Detve ako národnú kultúrnu pamiatku.